Od múky až po sny. Posolstvo jedla sa skrýva aj v každom kúsku pizze | Z knihy príbehov, časť 1.

Vytvoriť pizzu, ktorá nezapadá medzi klasiku, je príbeh sám o sebe. A ten vždy začína pri základnej príprave. Je to cesta, ktorú musí prejsť každý, kto chce vdýchnuť život jednoduchým ingredienciám a premeniť ich na niečo nezabudnuteľné. Rovnaký životný príbeh postretol aj pizzéra Giovanniho, ktorý všetkým ukázal, že vianočné zázraky sa skutočne dejú.

Táto séria článkov vás vezme na dobrodružstvo, kde krok za krokom odhalíme tajomstvá prípravy dokonalého základu aj v našej reštaurácii, no štýlom, ako nikdy predtým. Čo robí rozdiel medzi obyčajnou pizzou a tou, ku ktorej sa vraciate s radosťou? A prečo je základ kľúčový, ak chcete vytvoriť niečo skutočne jedinečné? To ti už prezradí náš Giovanni.

Osud napísaný v kúsku cesta

V malebnom talianskom mestečku, kde úzke kamenné uličky dýchajú históriou a vôňa čerstvého pečiva sa mieša s citrusovým vzduchom, žil starý pekár Giovanni. Jeho kuchyňa bola útulná, presne taká, akú by ste očakávali od miesta, kde vznikajú „zázraky“. Žil z mála, ale nechýbalo mu to najdôležitejšie – vášeň. Každý deň miesil cesto s presnosťou chirurga a trpezlivosťou umelca. „Každé cesto je ako nový príbeh,“ hovorieval a jeho ruky prechádzali po jemnej múke, ako keď maliar pripravuje svoje plátno na prvý ťah štetcom.

Jeho tajomstvom boli základné ingrediencie – kvalitná múka, čerstvá voda, voňavé droždie a štipka soli. Veril, že v jednoduchosti sa skrýva krása. A táto myšlienka sa stala jeho poslaním. Každé cesto miesil, akoby pripravoval oslavu. „Čím lepšie základy, tým pevnejší dom,“ žartoval s úsmevom, no jeho slová skrývali hlbšiu pravdu.

Giovanniho snom bolo stať sa jedným z najlepších pizzérov v Taliansku. Začínal skromne, predávajúc svoje prvé pizze na malom námestí počas trhov. Ta mala hŕstka ľudí sa k nemu veľmi rada vracala nielen pre chuť, ale pre pocit, že dostávajú niečo výnimočné. V každom kúsku jeho pizze bol totiž kúsok jeho srdca.

Príprava pizza bola pre neho rituál

Pri výbere tej správnej múky bol nekompromisný. Vedel, že len najlepšia múka dokáže vytvoriť cesto, ktoré bude vláčne, pružné a pripravené niesť ďalšie chute.

Po zmiešaní ingrediencií nasledovala práca rúk. Verne dodržiaval staré pravidlo – miesiť tak dlho, kým cesto nezačne „rozprávať“. Pod jeho rukami bolo cesto živé, dýchalo, rástlo. A potom, keď všetko bolo dokonalé, cesto dostalo svoj čas na „snívanie“. Zakryté plátnom odpočívalo, naberalo silu a pripravovalo sa na svoju veľkú chvíľu.

Giovanni si počas týchto chvíľ rád predstavoval, čo všetko by mohol na svoje cesto položiť. Ale hlavne si rád predstavoval seba ako sa stará o svojich zákazníkov v reštaurácii. Od jednoduchého paradajkového základu po extravagantné kombinácie, ktoré si priviezol zo svojich ciest z mladosti. Ako však život plynul, stále nevedel prísť na jednu vec. Premeniť svoj sen na realitu. Hľadal na znamenia, ale žiadne nechodilo, až nastal deň, kedy sa jeho život navždy z menil.

Malý chlapec a jeho prosba

Na ten deň nikdy nezabudne. Bolo to na Vianoce, keď za ním prišiel malý chlapec z mesta, ktorého nepoznal. Malý ufúľaný chlapec ho poprosil, či pre neho nemá kúsok jedla, pretože nechce v tomto studenom období hladovať.  Giovanni neváhal a rovno mu pribalil nejaké maličkosti pre ostatných.

Chlapec prišiel aj na ďalší deň. Tentokrát Giovanniho poprosil o vodu. Opäť vyhovel a pribalil mu k tomu aj niekoľko druhov zeleniny. Rovnaký scenár sa opakoval aj na tretí deň. Už ale neprišiel sám a doniesol so sebou desať detí. Na chvíľu ostal v šoku a nemal tušenie, čo bude nasledovať.

Neprišiel prosiť, prišiel poďakovať. Rovnako, ako mu poďakovala skupinka detí, ktorá prišli s chlapcom. Ale kde sa zrazu vzalo 10 detí bez rodičov? Malý chlapec pochádzal z domovu pre deti a vždy počas dňa mu nedala spávať jedna vec. Závan vzduchu z Giovanniho pizze, ktoré sa komínom dostala až k jeho oknu.

Vychádzať však nemohol, mali zákaz, preto sa musel vynájsť a nenápadne sa počas obeda vytratil oknom cez strechu. Tichý ako myš, obratný ako mačka. Nasledoval vôňu až prišiel k jeho príbytku. Uvedomil si, že nie je jediný, kto žije skromne a prediera sa životom. Tiež mal sen o krásnom živote, a to ich s Giovannim spájalo. Možno to cítil, preto sa ho nebál požiadať o jedlo. A možno ich spojil osud, ktorý na Giovanniho čakal desiatky rokov niekde v ústraní. Neváhal preto ani tentokrát, rozpálil pec najlepšie ako vedel a chcel deti počas Vianoc potešiť ešte jeden krát.

Midjourney

Vianočný zázrak

Bolo to na štedrý deň, keď sa cez mesto tiahla kráľovská karavána. Dav detí bežal popri kočoch, ich radostné hlasy sa miešali so zvonením rolničiek, ktoré oznamovali príchod kráľovnej. No zatiaľ čo všetci sledovali zlatom zdobené koče, kráľovnú zaujalo niečo celkom iné. Z úzkych uličiek sa šírila omamná vôňa – teplá, bohatá, plná života. Bola to vôňa Giovanniho pizze, ktorá prenikla ruch sprievodu a dostala sa až do kráľovninej pozornosti.

„Čo je to za vôňu?“ spýtala sa s iskrou zvedavosti v očiach. Dav utíchol, keď kráľovná vystúpila z koča a zamierila priamo k nemu do skromnej kuchyne. Giovanni, prekvapený, no nezneistený, jej podal svoj najnovší výtvor – kúsok guľatého cesta, na ktorú položil rajčinový základ, kúsok syru a mäsa, hríby, no nezabudol pridať aj bazalku.

Nemohla sa jej nabažiť, tak bola úžasná. Tú noc sa Giovanniho meno roznieslo rýchlosťou vetra. Jeho cesta, začatá obyčajnou múkou, dosiahla vrchol, ktorý si zaslúžil – a to všetko vďaka prenikavej vôni, ktorá dokázala spojiť pizzéra s kráľovnou.

Tento vianočný zázrak splnil jeho najtajnejší sen,  nevýrazné miesto na trhu nahradila vlastná reštaurácia, kde jeho pizza začala písať nový príbeh. Vianoce pre Giovanniho znamenali viac než len sviatky – boli momentom, keď pochopil, že jeho cesta, začínajúca pri múke, sa stala skutočným príbehom o úspechu. A to vďaka deťom, ktoré ho podnietili rozpáliť pec na pizzu aj období oddychu.

Aj na Slovensku môžu vznikať podobné príbehy

Príbeh Giovanniho nám v mnohom pripomína ten náš. Reštaurácia Hajcer začala rovnako skromne, len s niekoľkými stolmi a veľkou dávkou nadšenia. Zo skromných začiatkov sme sa vypracovali na miesto, kam sa ľudia radi vracajú. Podobne ako Giovanni, aj my sme pochopili, že v každom detaile – od výberu múky po poslednú ingredienciu na pizze – je ukrytý kúsok príbehu.

A práve tak, ako Vianoce priniesli zmenu do Giovanniho života, aj pre nás sú Vianoce výnimočné. Nielen preto, že je to čas plný magických chutí, ale aj preto, že každý, kto vstúpi do našej reštaurácie, chceme, aby odchádzal s úsmevom.

A tu sa na chvíľu zastavme. Na čo vlastne myslíte, keď hovoríme o príprave pizze? Je to len jedlo, alebo niečo viac? Ak ste niekedy cítili tú zvláštnu atmosféru, keď ste sedeli za stolom s rodinou či priateľmi, delili sa o kúsky pizze a rozprávali príbehy, možno pochopíte, o čom je reč. Jedlo je spomienka, je to most medzi ľuďmi. Preto sa pripravte na ďalší príbeh našej série, kde sa pozrieme na zeleninu a ukážeme vám, že aj tie najobyčajnejšie ingrediencie môžu mať veľkolepý príbeh. Pretože dobrý príbeh, rovnako ako dobré jedlo, vždy začína v kuchyni a môže rozprávať svoje vlastné rozprávky ako my dnes. Pretože jedlo, nech je akokoľvek jednoduché, nás všetkých spája.